Erb obce: v červenom štíte strieborne odetý biskup v pravici so zlatou berlou, ľavicou držiaci pred sebou zvislé zlaté veslo, po bokoch sprevádzaný striebornými ružami na zelených listnatých stopkách.

História

Erby zohrávali už v dávnej minulosti významnú úlohu. Obec či mestečko, ktoré ho mali, znamenali stupienok určitej hierarchie – vyjadrovali výsadné postavenie vlastníka erbu v spoločnosti. Heraldika – náuka o pravidlách a zvyklostiach pri tvorení znakov (erbov) – nám zjednodušene vysvetľuje, že erb je určité farebné znamenie umiestnené na štíte. Mohli sa používať iba štyri základné farby (červená, modrá, zelená, čierna) a dva kovy (zlato a striebro), ktoré možno nahradiť žltou a bielou farbou. Všetky dnešné erby sa vyvinuli z pôvodných obecných pečatí.

Kde siahajú korene dnešného obecného erbu?

Pôvodný názov dnešnej Rovinky bol Čela. Táto obec je nepriamo doložená už v r. 1235 –1270, najstarší priamy písomný doklad o nej je z r. 1274. V 16. storočí sa rozdelila na Dolnú a Hornú Čelu. Určite už v 16. storočí sem začalo prenikať nemecké obyvateľstvo, ktoré dalo obci aj nemecký názov Waltersdorf. Dolná Čela – Unter Waltersdorf a Horná Čela – Ober Waltersdorf sa samostatne vyvíjali do r. 1912. Obe obce sa zlúčili pod spoločným názvom Csölle. Po vzniku republiky sa obec začala menovať Čela, pritom nezanikol ani jej nemecký názor Waltersdorf. V r. 1948 – 1960 sa nazývala Štefánikovce, a až od roku 1960 používa dnešný názov Rovinka.

Napriek tomu, že od 16. storočia jestvujú dve Čely, ktoré určite už v tomto čase mali dve samostatné obecné správy, obidve obce používali jedno spoločné pečatidlo. Latinsko-nemecký kruhopis je dôkazom, že už v 16. storočí mali Nemci v obci prevahu. Kruhopis pečatidla znie: SIGLVM (L je treba považovať za ligatúru písmen I a L) WALTERSDORF. V oválnom poli tohto pečatidla je vyrytý erb obce: v renesančnom štíte voľne stojí biskup s berlou. Štít z oboch strán obkolesujú dve ruže na dlhých stopkách, nad štítom je hviezdička. Odtlačok tohto pečatidla bol nájdený z roku 1848.

Na začiatku 18. storočia si obec dala vyhotoviť aj menšie pečatidlo. V jeho okrúhlom poli je vyrytá pažiť, na ktorej stojí ten istý biskup. Po stranách postavy sú vyryté písmena W D – skratky názvu obce v nemčine: W(alters) D(orf). Odtlačok tohto pečatidla bol nájdený v dokumente z r. 1768. Historickým symbolom je teda cirkevný motív. Zo staršej literatúry vieme, že dnešný kostol pre obe Čely sa nachádza v chotári bývalej Hornej Čely, že je zasvätený sv. Trojici, a že bol postavený v r. 1798 namiesto staršieho kostola. J. Hudák tvrdí, že pôvodný kostol bol zasvätený sv. Petrovi, a to na základe názvu osady. Tento uzáver nie je správny, pretože historické názvy obce k Petrovi nemajú žiaden vzťah a ani objavený symbol zo 16. storočia s postavou biskupa patrocínium Petra nepodporuje. Keďže sa vie, že už od 14. storočia časť chotára dnešnej Rovinky patrila ostrihomskému arcibiskupovi, predpokladá sa, že pôvodný kostol obce bol zasvätený sv. Vojtechovi – patrónovi ostrihomskej diecézy.

Je síce pravdou, že zo stredoveku poznáme aj sv. Waltera, biskupa z Brug, ktorý by mal vzťah k názvu obce v nemčine. Či je v historickom symbole sv. Vojtech alebo Walter, rozhodnú výsledky budúcich výskumov. V našom prostredí, najmä na Žitnom ostrove, má veľkú tradíciu sv. Vojtech, preto sa prikláňame k názoru, že historickým symbolom Rovinky je predsa len sv. Vojtech. Sv. Vojtech sa spravidla zobrazuje s tromi kopijami. Na pečatidlách Rovinky kopije chýbajú. Chýba však aj na pečatidlách niektorých iných obcí, ktoré si za svoj symbol zvolili sv. Vojtecha. Keďže je našou snahou, aby sme odlíšili erb Rovinky od erbov iných obcí s postavou biskupa navrhujeme, aby sa do štítu vložili dve ruže, ktoré vo väčšom pečatidle obce zo 17. storočia sú vyryté vedľa štítu.

Za erb Rovinky navrhujem teda červený štít, v ktorom stojí strieborno (bielo) odetý biskup so zlatou (žltou) berlou v pravej ruke. Po stranách biskupa sú dve zelené stopky, na konci ktorých je po jednej striebornej (bielej) ruži. V tejto podobe je erb Rovinky historicky, heraldicky správny a celkom odlišný od erbov iných obcí s biskupom.

Pre úplnosť poznamenávame, že Rovinka postavu biskupa ako spoločný symbol Dolnej a Hornej Čely používala iba do polovice 19. storočia. Krátko po r. 1848 si obe obce po prvýkrát zaviedli samostatné nápisové pečiatky s nemeckým textom. Pečiatka Dolnej Čely bola oválna a text v jej poli znel: “GEMEINDE UNTER WALTERSDORF”, bola nájdená na dokumente z r. 1869. Pečiatka Hornej Čely bola okrúhla a text na nej znel: “GEMEINDE OBER WALTERSDORF”. Bola nájdená na dokumentoch z r. 1857 a 1866. Obidve obce obe pečiatky z kancelárskej praxe vylúčili v r. 1877. Nahradili ich novými nápisovými pečiatkami s maďarským textom “POZSONY VÁRMEGYE ALSÓ CSŌLLE KŌZSÉG 1877 PECSÉTJE”. Takto znie text na pečiatke Dolnej Čely. Presne takúto istú pečiatku si dala vyhotoviť aj Horná Čela. V jej poli je namiesto názvu “Alsó Csōlle” vyryté “FELSÓ CSŌLLE”. Bolo spomenuté, že obe Čely sa v r. 1912 zlúčili. Tento akt znamenal zánik dvoch samostatných obecných pečiatok z r. 1877 a vznik novej spoločnej pečiatky s textom: “POZSONY VÁRMEGYE CSŌLLE KŌZSÉG 1912”. Najnovšia pečiatka je dielom budapeštianskeho kovorytca Ignáca Felsenfelda.

Z povedaného vyplýva, že Rovinka mala historický obecný erb, ktorý však od 16. storočia nepretržite používala iba do polovice 19. storočia. Dnes si tento erb obnovu plne zasluhuje.

Návrh obecných symbolov (erb, pečať, vlajka) pre obec Rovinka vypracovala spoločnosť SIGNUM Dunajská Lužná v roku 1995. Symboly obce sú zaevidované v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou R-33/95. V obci Rovinka boli symboly vysvätené a uvedené do užívania pri príležitosti osláv 760. výročia obce dňa 14. 09. 1995.